História kresťanského samizdatu

(Z knihy: ŠIMULČÍK, Ján: Svetlo z podzemia. Prešov: VMV, 1997, s. 15-26.)

 

Slovenské katolícke samizdatové periodiká v rokoch 1969-1989

     V rokoch 1969-1989 vychádzali na Slovensku dva základné druhy samizdatových periodík. 1Jedna skupina vychádzala v okruhu liberálno-laickej inteligencie, 2druhá v kresťanskom prostredí. Katolícky periodický samizdat (ďalej iba samizdat) nie je doteraz dostatočne známy, a preto by sa mohlo zdať, že jeho význam pre Slovensko je nepatrný. Táto práca chce prispieť k jeho hlbšiemu poznaniu. 3 
Slovo samizdat je odvodené z ruského slova samoizdateľstvo, čo v preklade znamená samovydávanie. Za samizdat sa pokladá ilegálne vydávanie tlačovín rozličného zamerania (napr. náboženského, historického, politického), rozmnožovaných ručne, písacím strojom, rozmnožovacím strojom alebo počítačom, ktoré nemohli byť z politických a ideových dôvodov vydané legálne. 4

Historický pohľad

     V šesťdesiatych rokoch priťahoval najväčšiu pozornosť slovenskej verejnosti tzv. kultúrny front: publicisti, umelci a niektorí pracovníci spoločenských vied. Zhodou historických okolností kultúrny front vtedy najviac rozširoval vnútropolitický priestor smerom k väčšej slobode a zákonnosti. 
     Po roku 1968 dochádza na Slovensku k základnému preskupeniu spoločenských síl. Kultúrny front preukázal veľkú zraniteľnosť pred straníckym a štátnym aparátom. Normalizačná politika ho priam zmietla. Preskupenie spoločenských síl spočívalo v prechode rozhodujúcej občianskej a duchovnej aktivity z kultúrneho frontu na veriacich. 5 
     V sedemdesiatych rokoch kresťanstvo na Slovensku začalo nadobúdať nový dynamizmus. Zdedená viera, najmä u mladej generácie, rástla a zosilnievala. Veriaci sa postupne prestali báť sociálnej, ekonomickej a občianskej diskriminácie. Bol to dôsledok pohybu, ktorý nastal koncom šesťdesiatych rokov, keď sa z väzenia vrátili kňazi, rehoľníci a laici, najmä náboženskí aktivisti z konca štyridsiatych rokov. Dôležitú úlohu v tomto pohybe zohrali RNDr. Vladimír Jukl a MUDr. Silvester Krčméry, ktorí úzko spolupracovali s vtedajším biskupom-robotníkom J. Ch. Korcom. 
     V období tzv. normalizácie, ktoré sa všeobecne považuje za obdobie rozpadu kultúrnych a mravných hodnôt v celej republike, vyrastá "tajná" 6cirkev, ktorej korene siahajú do päťdesiatych rokov. 

Malé spoločenstvá

     Základom náboženského oživenia, a teda aj tajnej cirkvi, boli malé spoločenstvá (krúžky), pozostávajúce z piatich až desiatich ľudí, ktoré pomáhali k poznaniu a hlbšiemu prežívaniu viery. 
     Ich úlohou bolo, ako povedal jeden z katolíckych aktivistov, 7"vychovávať inteligentných kresťanov v socialistickej spoločnosti". Znamenalo to nielen uvedenie do kresťanského života v jeho plnosti, ale aj intelektuálne prehĺbenie aspektov viery. 8 
     Prvé spoločenstvá vznikali začiatkom sedemdesiatych rokov zväčša v Bratislave, kde bola sústredená väčšina vysokých škôl. Práve tie sa stali prvým pôsobiskom spoločenstiev, v ktorých sa začali tajne stretávať mladí poslucháči vysokých škôl a neskôr ich absolventi.

Náplň stretnutí možno rozdeliť do troch častí:

a)Spontánna, osobná modlitba, rozoberanie a meditácia biblických textov. 
b)Študijná časť - filozoficko-teologická so zameraním na prax a špecifiká podľa prostredia a vzdelania členov. 
c)Praktická časť, apoštolát, aktuality zo života prenasledovanej cirkvi, výmena skúseností, voľná tribúna, monitorovanie tlače, ďalšie služby.

     F. Mikloško o tejto práci napísal: "Vlado Jukl a Silvo Krčméry sa v prvej fáze sústredili na prácu medzi vysokoškolákmi v Bratislave, kde sa im začalo dariť. Najprv vznikali zmiešané spoločenstvá, 9ktoré sa začali špecializovať neskôr, keď pribúdalo študentov. Mladí sa stretávali v malých skupinkách, v ktorých sa čítalo Sväté písmo a spoločne sa o ňom rozjímalo, systematicky sa študovala nejaká oblasť z náuky cirkvi a veľa sa diskutovalo o problémoch, ktoré ich zaujímali. Po nedeliach alebo cez zimné a letné prázdniny sa chodilo na výlety, na ktorých bol popri turistike vždy aj duchovný program, ten tvoril os týchto podujatí. Napokon sa konali duchovné obnovy, duchovné cvičenia, kde študenti v tichu rozjímali a stretávali sa s tajomstvami cirkvi. Za týmto všetkým musel niekto stáť. Musel hľadať byty a chaty, aby sa skupiny mohli stretávať, musel zháňať literatúru, Písmo, musel pátrať po kňazoch ochotných slúžiť týmto spoločenstvám. To, čo sa mladým zdalo samozrejmé, stálo veľa umu a námahy. V bratislavskom prostredí ležali tieto starosti na pleciach dvoch ľudí: Silvo Krčméry vždy veľmi prirodzene zhromažďoval okolo seba mladých a Vlado Jukl ako matematik bol koncepčne otcom takmer všetkých ideí."

     V úzadí týchto laických aktivít bol biskup J. Ch. Korec, ktorý ich veľmi podporoval. Pri jednej príležitosti povedal: «Môžu nás obrať o mnohé veci, o literatúru, samizdaty a podobne, ale nesmú nám zobrať malé spoločenstvá, v ktorých sa schádzajú najmä mladí ľudia. Za túto čiaru nesmieme ustúpiť. 10 
     Spoločenstvá sa stali pre študentov "ostrovmi slobody" v totalitnej spoločnosti. Bol pre nich prirodzený a samozrejmý určitý stupeň konšpiratívnosti, obmedzený počet účastníkov spoločenstva, mlčanie navonok a nevyzvedanie širších súvislostí. 11 
     Dôležitú silu v rozvoji krúžkov predstavovali ich animátori. 12Najväčšie zastúpenie medzi nimi mali laici, ktorí boli predtým sami členmi spoločenstiev. Spoločenstvá mali funkciu tzv. bunkového systému. Každý člen mal neskoršie založiť spoločenstvo, do ktorého prinesie všetko to, čo predtým zažil. Kládol sa tu dôraz na aktivitu laikov. 
     Duchovnú pomoc ako duchovné poradenstvo, duchovné cvičenia a obnovy sprostredkúvali väčšinoutajní kňazi-rehoľníci, najmä saleziáni, jezuiti, piaristi, lazaristi a františkáni. Na tejto službe sa podieľali mnohí kňazi z verejnej pastorácie a kňazi bez štátneho súhlasu. Napriek tomu, že pomoc kňazov bola nevyhnutná, celá aktivita v malých spoločenstvách zostávala i naďalej na laikoch, ktorí boli ich hybnou silou. 
    Po ukončení štúdia odchádzali vysokoškoláci z Bratislavy domov, do menších miest a dedín, kde mali iným sprostredkovať to, čo zažili a dostali v malých spoločenstvách. Na nových miestach buď priamo zakladali spoločenstvá alebo aspoň pripravovali pôdu pre ne. Takto počet spoločenstiev a zároveň mladých veriacich rástol geometrickým radom po celom Slovensku. 
     V určitom zmysle sa zopakoval pohyb zo začiatku päťdesiatych rokov, ibaže opačným smerom. Vtedy komunistický režim najskôr oslabil cirkev v mestách a až potom na dedinách. 13 
   Postupne sa začali formou spoločenstiev stretávať deti, mládež, rodiny a kňazi po celom Slovensku. Neskoršie z týchto aktivít vyrástli nové duchovné hnutia. 14 
    Okrem toho existovali tajne pôsobiace rehole, ktoré duchovne podporovali tieto vznikajúce hnutia. Zdá sa, že malé spoločenstvá boli pre prenasledovanú cirkev asi najlepším spôsobom ako nielen pretrvať, ale aj rozvíjať sa. Okrem toho, že sa stali miestom osobného prežívania viery, boli skoro nezistiteľné a nezničiteľné Štátnou bezpečnosťou. 

Od spoločenstiev k samizdatom

     Jednou z funkcií spoločenstiev bol prenos informácií. Začiatkom sedemdesiatych rokov, keď začali spoločenstvá vznikať, nebolo dostupné veľké množstvo informácií o dianí v cirkvi. Postupom času sa rozrastali nielen spoločenstvá, ale i množstvo informácií sa zväčšovalo a ich ústne podanie a zapisovanie bolo časovo náročné. Pri veľkom množstve informácií bolo neefektívne tie isté informácie opakovať pre množstvo rozličných skupín. 
     Rokmi sa študenti pomaly rozchádzali po Slovensku a hoci priateľstvá zostávali, užší kontakt chýbal. A tak asi od roku 1975 začali S. Krčméry a V. Jukl chodiť za týmito ľuďmi a nadväzovať cez nich nové známosti v ich prostredí, aby sa postupne vytváralo akési jednotné vedomie. 15Pri týchto stretnutiach bolo vidieť, že ľudia pociťovali nedostatok informácií, formačných a študijných materiálov, dosiahnuteľných zväčša iba v Bratislave, ktorá bola v tej dobe centrom náboženského diania. 
     Stretnutie týchto dvoch potrieb: efektívny prenos informácií v spoločenstvách a poskytovanie informačných a formačných materiálov ľuďom mimo Bratislavy, dávalo impulzy na vznik celoslovenského periodického samizdatu. 
     K nim sa pridali ešte vonkajšie podnety. Prvý z nich bol z Litvy, kde vychádzal samizdatový časopis s názvom Kronika litovskej katolíckej cirkvi, ktorý zohral veľkú úlohu pri rozvíjaní tajnej cirkvi v tejto krajine. Časopis sa dostal i na Slovensko, kde sa stal veľkou výzvou pre katolíckych aktivistov. Druhý podnet prišiel z Poľska. Pri spoločných stretnutiach poľskí priatelia povzbudzovali aktivistov na Slovensku: «Potrebujete vydávať svoj vlastný časopis, ktorým sa spojíte s ostatnými katolíkmi na Slovensku, kde sa budete navzájom informovať o svojich činnostiach. 16

Vznik samizdatu

     Už v roku 1973 vznikol prvý samizdat Orientácia, ktorý bol zväčša určený pre kňazov Spišskej diecézy. Svojím nákladom 20 ks a určitou lokálnosťou nemal veľký dosah. Akokoľvek, časopis sa stal priekopníkom v katolíckej samizdatovej tvorbe, pre ktorú bol nesporne prínosom. 
     Potreba celoslovenského periodického samizdatu pomaly dozrievala. V tomto ovzduší vznikol v roku 1982 prvý samizdat s celoslovenskou pôsobnosťou Náboženstvo a súčasnosť, ktorý začal aspoň sčasti búrať informačnú bariéru, ktorá v spoločnosti existovala. Jeho distribúciu (neskôr aj iných samizdatov) zabezpečovali malé spoločenstvá, ktorým bol určený. Touto cestou sa dostal na celé Slovensko. Samizdat sa stal neviditeľným spojivom spoločenstiev. 
     Katolícky samizdat začal postupne narastať. Každý rok pribúdalo niekoľko nových samizdatov, ktoré zapĺňali veľkú spoločenskú medzeru slobodného šírenia informácií. Postupne začali vydávať samizdaty tajne existujúce rehole a vznikajúce hnutia. 
     Samizdat Náboženstvo a súčasnosť chcel svojou existenciou poukázať na možnosť tvorby samizdatu v atmosfére prenasledovania a tým byť výzvou pre iných. 17Že táto výzva nezostala bez ohlasu, možno vidieť z nasledujúceho zoznamu devätnásť 18samizdatov 19(tab. č. 1).

Distribúcia

     Natlačiť 1000 ks samizdatu dalo veľa práce. Aby sa však samizdat dostal do správnych rúk, teda tým, pre ktorých bol určený, to bolo oveľa náročnejšie a zdĺhavejšie. Popri tlačiaroch najväčšie riziko perzekúcií niesli distributéri. 
     Tajná cirkev sa snažila vybudovať si organizačné štruktúry, ktoré jej pomáhali pri výmene informácií a distribúcii samizdatov. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že samizdat sa dostával k ľuďom niekoľkými spôsobmi: 
a) Osobná distribúcia.Bola to neorganizovaná distribúcia, ktorá prebiehala pri osobných stretnutiach, v spoločenstvách, v rodinách… 
b) Rodinná sieť.Vytvorili ju spoločenstvá rodín zjednotené okolo samizdatového časopisu Rodinné spoločenstvo. Rodinným spoločenstvám sa podarilo vybudovať celoslovenskú sieť aktivistov. Tieto kontakty sa využívali nielen na distribúciu samizdatu Rodinné spoločenstvo, ale aj ako prostriedok na šírenie iných samizdatov. 
c) Vysokoškolská sieť.Základom aktivít tajnej cirkvi boli malé spoločenstvá veriacich. V nich sa stretávali ľudia, čo chceli duchovne rásť a pre ktorých boli zväčša tieto samizdaty určené. Jednotliví aktivisti z bratislavských vysokých škôl sa pravidelne stretávali na "centrálnom stretnutí" (alebo krycí názov "centrálko"), kde si vymieňali svoje skúsenosti, informácie, aktuality z apoštolátu a diania. Jednou z funkcií tohto stretnutia bola i distribúcia periodickej a neperiodickej samizdatovej literatúry. Účastníkmi stretnutia boli zástupcovia jednotlivých fakúlt, kde sa nachádzali spoločenstvá. Títo prebrali od hlavného koordinátora tohto stretnutia literatúru a iné informácie a prišli na "centrálne stretnutie svojej fakulty", kde sa stretli aktivisti (animátori) danej fakulty. Im sa odovzdali informácie a literatúra, ktorá potom putovala medzi vysokoškolákov (spoločenstvá). Takto vznikla jedna veľká sieť na vysokých školách. Keď si k tomu ešte uvedomíme, že vysokoškoláci pochádzali z miest a dedín celého Slovenska, vidíme rozsiahlosť a účinnosť takejto distribúcie. 
d) Celoslovenská sieť.Po ukončení vysokoškolského štúdia sa absolventi vracali do svojich miest a dedín po celom Slovensku, kde pokračovali v tom, čo zažili v Bratislave - v živote v malých spoločenstvách. Takto sa vytvorili nové kontakty a nové koordinačné stretnutia z aktívnych ľudí. Tieto stretnutia mali názov "oblastné stretnutia" alebo krycí názov "zábavy". Jednotliví aktivisti zo Slovenska sa stretávali v oblastnom centre, ktoré im bolo najbližšie a ktoré malo takú istú funkciu ako na vysokých školách. Oblastných centier bolo v roku 1989 po celom Slovensku sedemnásť. 20V jednom centre sa priemerne stretávalo asi desať-pätnásť ľudí. Po stretnutí sa ľudia rozchádzali do svojich dedín a miest, kam okrem iného prinášali samizdaty. Stretnutia boli štyrikrát do roka. Vzhľadom na ne vychádzali aj niektoré samizdaty. Od roku 1975 sa takto vytvorila sieť, v ktorej bolo asi 150 slovenských dedín a miest. Počas trvania oblastných stretnutí v nich pracovalo približne 400 aktivistov, ktorí boli medzi sebou nepriamo prepojení prostredníctvom týchto stretnutí. 21Bola to asi jediná podzemná celoslovenská sieť riadená z akéhosi centra - z Bratislavy. 
e) Rehoľná distribúcia.Rehoľné spoločenstvá nemohli počas normalizácie slobodne existovať, preto vyvíjali svoju činnosť tajne. Okrem duchovnej pomoci ľuďom, čo bola ich primárna úloha, sa cez svojich členov podieľali aj na distribúcii periodického a neperiodického samizdatu.

Tlač

Pre čitateľov, ktorým bol samizdat určený, bol najdôležitejší obsah. Ak mal samizdat ovplyvniť väčší počet ľudí, musel byť jeho náklad dostatočný. Pri náklade od 300 do 500 kusov a pri použití tajných distribučných sietí mohol samizdat pokryť celé Slovensko. Význam samizdatu rástol s jeho dosahom. Z tohto dôvodu niektoré časopisy s nízkym nákladom mohli aj napriek svojmu dlhodobejšiemu vydávaniu ovplyvniť iba malý okruh ľudí. 
     Tlač periodických samizdatov prechádzala niekoľkými vývojovými fázami, ktoré ovplyvňovali jeho kvalitu tlače a množstvo natlačených kusov. 
a) Strojopis.Počas sedemdesiatych rokov sa periodický samizdat rozmnožoval zväčša týmto spôsobom. Výška nákladu dosahovala maximálne okolo 50 kusov. O pracnosti tejto techniky ani nehovoriac. Jedným prepísaním časopisu na preklepový alebo tzv. letecký papier sa dosiahlo maximálne 10-12 kópií. Každá nová séria sa musela preklepávať odznova. Kvalita výtlačku závisela od poradia kópie pri prepisovaní. Tento spôsob tlače, hoci najpracnejší, bol najpoužívanejší. Písací stroj mohla beztrestne vlastniť každá domácnosť. O najväčšej používanosti svedčí aj to, že táto technika sa používala ešte aj v 80. rokoch pri rozmnožovaní lokálnych samizdatov. 
b) Ormig.Jeden zo spôsobov kancelárskeho rozmnožovania: text sa prenáša z papiera vrstvou dechtových farbív na kriedový papier, ktorý potom tvorí tlačovú formu - matricu. Vodným roztokom liehu sa dechtové farbivo uvoľňuje a prenáša na papier. 22Touto formou sa dalo vytlačiť do sto kusov kópií. Pri príprave periodického samizdatu sa Ormig používal veľmi ojedinele. 
c) Cyklostyl.Pracuje na princípe prietlačnej tlače. Na voskovú blanu sa napíše text, čím sa do nej vysekajú textové otvory, cez ktoré sa na papier nanáša farba. Touto technikou tlače sa dá vytlačiť do 1000 kusov kópií. Väčšina periodických samizdatov bola tlačená cyklostylom. Z toho je zrejmé, že vydavateľom časopisov nešlo iba o jeho vydanie, ale aj o jeho rozšírenosť. 
d) Ofset.Moderná technológia tlače z plochy. Na kovovú alebo papierovú matricu sa prenesie obraz textu, ktorý chceme vytlačiť. Pri tlači sa využíva odpudivosť mastnoty a vody. 23Tlač nie je obmedzená množstvom kópií. Tajná cirkev začala túto technológiu využívať od roku 1984, keď sa západným kresťanom podarilo prepašovať na Slovensko prvý ofsetový stroj. Ofsetovou tlačou bolo možné reprodukovať nielen text, ale aj perokresby a fotografie. Vymoženosti tejto techniky najviac využil samizdat ZrNO, ktorý bol po grafickej stránke obohatený kresbami a fotografiami.

Periodicita

     Náklad jednotlivých samizdatov časom stúpal. Bol to znak ich aktuálnosti. Aj pri špičkovej reprodukčnej technike však existovali nákladové obmedzenia. Príčinou nebol nedostatočný odbyt, ktorý sa nikdy nepodarilo nasýtiť, ale technika výroby a distribúcie. Veľa samizdatov dosiahlo svoj kapacitný vrchol okolo 500-1000 kusov. Záviselo to od techniky tlače, formy distribúcie a od množstva spolupracovníkov. Z technických a bezpečnostných príčin náklad už nemohol ďalej stúpať. 
     Napísanie samizdatu a jeho vytlačenie, pri náklade 1000 kusov a rozsahu 60 strán, si vyžiadalo asi štyri týždne práce, samozrejme, po zamestnaní. Pri predpokladanom náklade a rozsahu bolo treba ručne poskladať 30 000(!) natlačených listov. To trvalo asi dva týždne. K tomu ešte treba pripočítať asi mesiac na distribúciu. Toto všetko bolo treba uskutočniť za maximálnych bezpečnostných opatrení. Tieto podmienky nevytvárali iba ohraničenie nákladu, ktorý pri svojich 1000 kusoch hraničil s fyzickými a technickými možnosťami, ale aj ohraničenie periodicity. Väčšina periodických samizdatov vychádzala päťkrát ročne, čo zodpovedalo daným možnostiam. 
     Tým, že časopisy vychádzali iba päťkrát ročne, sa vytváral priestor na ich "putovanie" medzi ľuďmi. Jedno číslo prečítalo niekoľko desiatok ľudí. Jeho určitá nadčasovosť mu dávala stálu čitateľnosť. Ďalším dôležitým faktorom pri rozširovaní samizdatu bolo jeho ďalšie "samovydávanie". Keďže pôvodný náklad bol obmedzený, natlačený samizdat ľudia prepisovali na písacích strojoch a rozširovali vo svojom okruhu. Tým sa jeho náklad a dosah samočinne zväčšoval.

Etapy samizdatu

     Katolícky periodický samizdat 24prechádzal niekoľkými etapami. Prvá a najdlhšia bola etablovanie samizdatu (1973-1982). Začala sa vychádzaním samizdatu Orientácia v roku 1973. Z dostupných informácií môžeme povedať, že v tejto etape to bol asi jediný samizdat. 
     Rozmach samizdatu (1982-1988).Tak by sa dala nazvať druhá etapa. Jej protagonistom sa stalo periodikum Náboženstvo a súčasnosť, prvý celoslovenský časopis. Jeho vznikom v roku 1982 sa datuje rozkvet samizdatu. Tretiu a poslednú etapu začínajú Bratislavské listy v roku 1988, ktoré ako prvé a jediné na Slovensku začali vychádzať s uvedením adresy vydavateľa. Nastáva prechod od podzemného vydávania samizdatu k verejnému (1988-1989). Od vzniku časopisu Náboženstvo a súčasnosť v roku 1982 počet vychádzajúcich samizdatov v jednotlivých rokoch narastá (tab. č. 2), hoci niektoré samizdaty vznikali a iné zanikali. Vrchol tohoto stúpajúceho trendu s adosahuje v roku 1988, keď sa stabilizuje na 13 vychádzajúcich časopisov. 
     Najviac samizdatov vzniklo v roku 1988, ako to ukazuje tabuľka č. 3, v ktorej je zobrazené množstvo vzniknutých samizdatov v jednotlivých rokoch. 
     Rozsiahlosť práce redakcie možno posúdiť z množstva vydaných čísiel (tab. č. 4), z priemerného počtu strán samizdatu 25(tab. č. 5) a celkového množstva potlačených strán jednotlivých samizdatov (tab. č. 6). 
     Z uvedených údajov vyplýva, že najväčší počet čísiel dosiahla Orientácia, ktorá vychádzala 11 rokov a bolo publikovaných 135? 26čísiel. Najrozsiahlejším časopisom vzhľadom na veľkosť čísla bol Zborník. Jeho číslo malo priemerne 69 strán. Celkove najrozsiahlejším časopisom bola Orientácia, ktorá vyšla spolu na 2777? stranách. 
     Akokoľvek veľké mohli byť predchádzajúce hodnoty, o dostupnosti samizdatu pre verejnosť najviac rozhodoval náklad. Teda náklad (tab. č. 7) nám najlepšie ukáže rozšírenosť samizdatu. Pri náklade sa berie do úvahy posledný náklad, ktorý bol uskutočnený v totalitnej dobe. V tabuľke č. 7 nie sú zohľadnené náklady, ktoré boli pod vplyvom spoločenského diania (november 1989) väčšie (Svetlo 2000 ks a 5000 ks reprint, ktorý bol rozširovaný ako samostatná brožúrka; ZrNO 3000 ks). 
     Znie to skoro až paradoxne, že najmladší zo samizdatov - ZrNO (vznik v r. 1989) mal najväčší náklad - 1500 ks, a teda jeho dostupnosť bola najväčšia.

Záver

Časopisy plnili v dobe svojej existencie dvojakú funkciu. Rozširovali informácie o dianí a rozvíjali nezávislú slobodnú kultúru. Ich druhá funkcia bola menej literárna, ale rovnako významná. 27 
     Katolícky samizdat zasahoval rôzne vrstvy spoločnosti: deti (Svetlo), mládež (ZrNO), rodiny (Rodinné spoločenstvo), inteligenciu (Náboženstvo a súčasnosť), kňazov (Orientácia, Una Sancta Catholica),resp. pôsobil v rozličných spoločenských oblastiach: história (Historický zápisník, Hlas Slovenska), filozofia (Radosť a Nádej), politika (Bratislavské listy), informácie (Katolícky mesačník, Svedectvo, Výber), spiritualita (Myšlienky z večeradla, Nové Turíce s Máriou, Serafínsky svet)28Aj tento záber svedčí o jeho veľkosti. 
     Jednotlivé "články reťaze", ktorou sa samizdat dostával od tvorcov k čitateľom, museli byť z bezpečnostných dôvodov samostatné a často sa ani nepoznali. Celý tento proces sa dial uprostred cirkvi, ktorú sa snažil budovať. Spojivom s cirkvou bol pre aktivistou samizdatu biskup-robotník Ján Ch. Korec. 
     Bez spoločenstiev by katolícky samizdat nemohol dosiahnuť taký rozsah, aký dosiahol. Spoločenstvá sa stali prípravou pre samizdat, boli jeho cieľom a prostriedkom na jeho rozširovanie. V spoločenstvách objavovali ľudia vnútornú slobodu a tú potom prenášali do spoločnosti, v ktorej žili. Jedným z vonkajších prejavov tejto slobody boli samizdaty. Skoro všetci aktivisti v samizdate (redaktori, tlačiari, kolportéri) boli "odchovancami" malých spoločenstiev študentov, rodín alebo kňazov. Spoločenstvá dali pevný základ a rozvoj katolíckemu samizdatu. 
     Tajnú cirkev, ktorá bola zväčša zosobnená v živote malých spoločenstiev, nebolo do roku 1982 navonok takmer vidieť. Bola to tichá práca na budovaní spoločenstiev po celom Slovensku. Samizdaty sa stali vonkajším a viditeľným znakom tejto prenasledovanej cirkvi, ktorá počas dvadsaťročného obdobia vydávala doteraz zistených 19 periodických samizdatov. V roku 1989 z nich existovalo 13, neskoršie z nich vychádzalo deväť.

Tab.č.1

Rok vzniku

Názov samizdatu

Počet rokov vydávania

Rok ukončenia (1)

Vydávanie po r. 1989 (2)

1

1973

Orientácia 

11

1983

 

2

1982

Náboženstvo a súčasnosť (NaS) 

8

1989

 

3

1982

Serafinský svet (Pokoj a dobro) 

8

1989

 

4

1983

Una Sancta Catholica 

3

1985

 

5

1984

Zborník 

3

1986

 

6

1984

Výber 

3

1987

 

7

1985

Myšlienky z večeřadla 

5

1989

 

8

1985

Rodinné spoločenstvo 

5

1989

 

9

1986

Historický zápisník 

2

1987

 

10

1986

Plátok 

4

1989

 

11

1986

Svetlo 

4

1989

 

12

1987

Nové Turíce s Máriou 

3

1989

 

13

1987

Radosť a Nádej 

3

1989

 

14

1988

Bratislavské listy 

2

1989

 

15

1988

Hlas Slovenska 

2

1989

 

16

1988

Katolícky mesačník 

2

1989

 

17

1988

(NaS) Príloha mladých 

1

1988

 

18

1988

Svedectvo 

2

1989

 

19

1989

ZrNO 

1

1989

 

            (1) Ukončenie samizdatovej formy vydávania časopisu

            (2) ✓ Boli vydané najmenej dve čísla

 

Tab.č.2

                     

Rok

1973

1980

1981

1982

1983

1984

1985

1986

1987

1988

1989

Celkový počet samizdatov 

1

1

1

3

4

5

8

9

10 

13

13

 

Tab.č.3

                     

Rok 

1973

1980

1981

1982

1983

1984

1985

1986

1987

1988

1989

Počet vzniknutých samizdatov

1

0

0

2

1

2

3

2

2

5

1

 

Tab.č.4

 

Počet vydaných čísiel 

Samizdat

2

Svedectvo

3

Historický zápisník

3

Príloha mladých (NaS)

3

Zborník

4

ZrNO

5

Bratislavské listy

6

Una Sancta Catholica

7

Nové Turíce s Máriou

8

Hlas Slovenska

10

Myšlienky z večeradla

10

Radosť a Nádej

14

Svetlo

18

Katolícky mesačník

25

Rodinné spoločenstvo

26

Výber

28? 

Serafínský svet (Pokoj a dobro)

34

Náboženstvo a súčasnosť

40

Plátok

135? 

Orientácia

 

Tab.č.5

 

Priemerný počet strán 

Samizdat

10

Myšlienky z večeřadla

10

Plátok

11

Príloha mladých (NaS)

12

Bratislavské listy

13

Nové Turíce s Máriou

17

ZrNO

20

Svetlo

21? 

Orientácia

23

Náboženstvo a súčasnosť

25

Katolícky mesačník

25

Svedectvo

28

Hlas Slovenska

44

Výber

46

Historický zápisník

46? 

Serafínský svet (Pokoj a dobro)

51

Rodinné spoločenstvo

58

Radosť a Nádej

64

Una Sancta Catholica

69

Zborník

 

Tab.č.6

 

Celkový počet potl. strán 

Samizdat

33

Príloha mladých (NaS)

50

Svedectvo

62

Bratislavské listy

68

ZrNO

94

Nové Turíce s Máriou

100

Myšlienky z večeřadla

139

Historický zápisník

208

Zborník

222

Hlas Slovenska

276

Svetlo

386

Una Sancta Catholica

387

Plátok

446

Katolícky mesačník

583

Radosť a Nádej

766

Náboženstvo a súčasnosť

1132

Výber

1188? 

Serafínský svet (Pokoj a dobro)

1266

Rodinné spoločenstvo

2777? 

Orientácia

 

Tab.č.7

 

Náklad v kusoch 

Samizdat

20

Orientácia

60

Plátok

200

Svedectvo

250

Hlas Slovenska

250

Nové Turíce s Máriou

250

Zborník

300

Katolícky mesačník

300

Radosť a Nádej

300

Una Sancta Catholica

400

Bratislavské listy

500

Serafínský svet (Pokoj a dobro)

500 (2000) 

Svetlo

500

Výber

600

Historický zápisník

900

Príloha mladých (NaS)

1000

Náboženstvo a súčasnosť

1200

Myšlienky z večeřadla

1300

Rodinné spoločenstvo

1500 (3000) 

ZrNO

 

Poznámky:

1 V tejto práci sa za samizdatové periodikum pokladá každý samizdat, ktorý: 
    (1) vychádzal aspoň jedenkrát ročne, 
    (2) bol vzostupne číslovaný, 
    (3) boli z neho publikované najmenej dve čísla.

2 Ján Čarnogurský uvádza päť liberálno-laických časopisov: 
    (1) Prvým samizdatovým literárnym-opozičným časopisom bol časopis Kontakt. V rokoch 1980-1985 vyšlo spolu 8 čísiel.   Časopis bol písaný na písacom stroji. Jedno číslo malo rozsah asi 100 strán a z každého čísla vyšlo asi 10-20 kusov. Jeho redaktormi a zároveň vydavateľmi boli: Ján Budaj, Oleg Pastier, Tomáš Petřivý, Martin M. Šimečka, Vladimír Havrila, Jaroslav Štuller. 
    (2) V rokoch 1985-1987 vyšli spolu tri čísla politicko-literárneho časopisu Altamira. Jedno číslo malo asi 60 strojopisných strán, rozmnožoval sa na písacom stroji a vychádzal v náklade asi 20 kusov. Redaktormi a vydavateľmi boli: Ján Langoš, Boris Lazar, Martin Klein. 
     (3) V roku 1986-1987 vyšlo spolu päť čísiel taktiež politicko-literárneho časopisu K. Rozsah jedného čísla bolo 40-50 strán, vychádzal v náklade 10-20 kusov. Redaktormi a vydavateľmi boli Ján Budaj, Ján Langoš, Martin M. Šimečka. 
     (4) V roku 1987 vyšli spolu tri čísla časopisu Fragment. Časopis bol písaný na písacom stroji v rozsahu 120 strán. Jedno číslo malo náklad 10-20 kusov. 
     (5) V rokoch 1988-1989 vznikol zlúčením časopisov Fragment a K časopis Fragment K. Vychádzal v rozsahu 140 strán, spočiatku písaný na stroji, neskôr cyklostylovaný. Spolu vyšlo 7-8 čísiel. Zo začiatku v náklade 50 kusov, v roku 1989 pri použití cyklostylovej techniky v náklade 100-200 kusov. Redaktormi a vydavateľmi boli: Jiří Olič, Oleg Pastier, Martin M. Šimečka, Ivan Hoffmann. 
Pozri: Čarnogurský, J: Zárodky otvorenej spoločnosti v totalite na stránkach samizdatových časopisov. In: Otvorená spoločnosť. Bratislava, Filozofický ústav SAV 1993, s. 113-117. 
3 Pri zostavovaní textu boli použité nasledujúce materiály: 

(1)   Šimulčík, J. - Fiby, R.: Slovenské katolícke samizdatové periodiká (Prehľad). 19. 1. 1992. Publikované na výstave "Nezávislá literatúra na Slovensku 1969-1989", usporiadanej Maticou slovenskou od 20. 2. 1992 do 15. 4. 1992 v Martine. (2) Šimulčík, J.: Periodické samizdaty 1970-1989. Prednáška prezentovaná na seminári Listy z podzemia, 19. 4. 1996 v Bratislave. 
(3) Archív autora (AA). 
4 Pozri: Samizdat, Akademický slovník cizích slov II. Praha, Academia 1995, s. 676; heslo samizdat, Encyklopedický slovník. Praha, Odeon 1993, s. 963. 
5 In: Čarnogurský, J.: Väznili ich pre vieru. Bratislava, Pramene 1990, s. 10-11. 
6 Nešlo tu o dve cirkvi, ktoré by rozvíjali svoju činnosť paralelne. Cirkev sa nedelila na "tajnú" a "verejnú". Ide tu o jednu cirkev, ktorá pôsobila tajne a verejne. Termín "tajná cirkev" je v tejto práci použitý na vyjadrenie neverejných (tajných) aktivít cirkvi. 
7 Pozn. autora: asi Dr. Jukl. 
8 In: Hlinka, A.: Sila slabých a slabosť silných. Bratislava, Spolok svätého Vojtecha 1990, s. 121. 
9 Zmiešané z hľadiska profesijného. 
10 In: Mikloško, F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť. Bratislava, Vydavateľstvo ARCHA 1991, s. 123, 124, 143. 
11 In: Čarnogurský, J.: Väznili ich pre vieru. Bratislava, Pramene 1990, s. 13. 
12 Animátor je neformálny vedúci spoločenstva. Slovo animátor vzniklo z latinského animáre - oživovať, resp. anima - duša. 13 In: Čarnogurský, J: c. d., s. 14. 
14 Viac o tom pozri: Mikloško, F.: c. d., s.130-136. 
15 In: Mikloško, F.: c. d., s. 124. 
16 Interview s RNDr. Vladimírom Juklom, 18. 3. 1996. 
17 AA, 5 rokov časopisu NaS. In: Náboženstvo a súčasnosť, 2/1987, s. 2. 
18 Keďže výskum v tejto oblasti môže priniesť nové poznatky, netreba toto číslo považovať za konečné. Všetky nasledujúce hodnotenia sú vzťahované iba na daný počet samizdatov. 
19 Periodické samizdaty možno rozdeliť na časopisy v pravom zmysle slova a zborníky (Historický zápisník, Svedectvo, Výber), ktoré sú zväčša monotematické. 
20 Mestami oblastných stretnutí boli: Banská Bystrica, Košice, Lučenec, Martin-Vrútky, Michalovce, Nitra, Nové Zámky, Poprad, Prešov, Prievidza, Ružomberok, Sereď, Skalica, Trenčín, Trnava, Zvolen, Žilina. 
21 Šimulčík, J.: Periodické samizdaty 1970-1989. Prednáška prezentovaná na seminári Listy z podzemia. 19. 4. 1996 v Bratislave. 
22 Pozri: Malá československá encyklopédia IV. Praha, Academia 1986, Ormig, s. 700. 
23 Pozri: Malá československá encyklopédia IV. Praha, Academia 1986, Ofset, s. 635. 
24 Všetky nasledujúce hodnotenia sa vzťahujú na 19 uvedených samizdatov. 
25 Pre porovnanie sú všetky časopisy formátu A5 prerátané na formát A4 a z tohto počtu strán je potom vyrátaná priemerná hodnota. Z tohto dôvodu sa toto číslo nemusí zhodovať s číslom uvedeným pri jednotlivom samizdate. 
26 ? - Autor nemal dostupné všetky čísla. 
27 Čarnogurský, J.: Zárodky otvorenej spoločnosti v totalite na stránkach samizdatových časopisov. In: Otvorená spoločnosť. Bratislava, Filozofický ústav SAV 1993, s. 114. 
28 Tieto kategórie netreba považovať za uzatvorené a jednoznačné. V samizdatoch sa veľmi prelínali. Napr. informácie boli skoro vo všetkých časopisoch.